Chémia
Neutralizácia
... je reakcia kyseliny so zásadou (napríklad hydroxidom), pri ktorej vzniká soľ a voda.
To sa učia žiaci ôsmeho ročníka na hodinách chémie. Samozrejme, neutralizácia sa dá vykonať aj v chemickom laboratóriu, kde sú na to ideálne podmienky.
Na náš pokus žiaci použili kyselinu chlorovodíkovú a hydroxid sodný. Priebeh reakcie sme zisťovali postupným odfarbením indikátora fenolftaleínu, ktorý sme pridali do roztoku hydroxidu.
Dôkaz tukov a sacharidov v semenách rastlín
Žiaci deviateho ročníka preberajú na hodinách chémie prírodné látky, medzi ktoré patria sacharidy, tuky a bielkoviny. Tieto látky sa môžu nachádzať aj v semenách rastlín.
Na dôkaz tukov sa používajú rozdrvené semená, ktoré postláčame vo filtračnom papieri. Ak sa objaví mastná škvrna, semená tuk obsahujú.
Sacharidy dokazujeme pomocou Lugolovho roztoku, ktorý je zmesou jódu, jodidu draselného a vody. Pri škrobe (zložitý sacharid) sa roztok sfarbí na čiernu farbu, pri jeho neprítomnosti zostane v pôvodnej farbe.
1
Vodná dúha
Počas hodín chémie žiaci siedmeho ročníka zisťujú, čo sú roztoky a riešia jednoduché výpočty na prípravu roztokov pomocou hmotnostného zlomku. V ďalšom tematickom celku zisťujú chemické, ale aj fyzikálne vlastnosti vody.
V pokuse: "Vodná dúha" skĺbili tri muchy jednou ranou: porovnávali hustotu štyroch roztokov rôznych farieb, merali hmotnosť sacharóty laboratórnymi váhami a objem vody pomocou odmerných valcov, miešali roztoky a potom ich opatrne po sklenej tyčinke nalievali tak, aby sa navzájom nepremiešali. Zistili popritom aj percentuálne zloženie vybraného roztoku.
10
Príprava a dôkaz kyslíka
Kyslík pripravujeme rozkladom roztoku peroxidu vodíka, pričom sa ako katalyzátor - aktivátor používa oxid manganičitý (burel).
Kyslík dokazujeme tlejúcou špajdľou, ktorú vložíme do kužeľovej banky, v ktorej sme kyslík pripravili. Krásne sa rozhorí.
1
Príprava a dôkaz vodíka
Dôkaz vodíka je jedným z najzaujímavejších chemických pokusov, ktoré môžu žiaci robiť na základných školách. Vodík sa pripravuje reakciou zriedenej kyseliny s neušľachtilým kovom. My sme si vybrali kyselinu chlorovodíkovú a zinok. Rýchlosť reakcie sme urýchlili vhodnou koncentráciou kyseliny a zinkom v prášku (väčší povrch reaktantu).
Vodík sa zachytáva v skúmavke otočenej hore dnom, ktorú priložíme nad horiaci plameň. V prípade výskytu vodíka počuť zreteľné "šteknutie" - malý vodíkový výbuch.
1
Atómy - či molekuly?
Chemické látky sa skladajú z malých, voľným okom neviditeľných častíc, ktoré grécky vedec Demokritos nazval athomos - atómy.
Atómy sa spájajú do väčších útvarov - molekúl. Každá molekula má svoju veľkosť, tvar a hmotnosť. Tvary vybraných molekúl skladali z modelov v skupinkách siedmaci. Okrem tvaru zistili, z akých a koľkých atómov sa molekula skladá.
6
Pozorovanie - či pokus?
Žiakom siedmeho ročníka pribúda do rozvrhu hodín chémia a s ňou spojené poznávanie chemických látok.
Hodiny sú spestrené skúmaním rôznych dejov. Jednou z najdôležitejších úloh žiakov je rozlíšiť pozorovanie, pri ktorom nezasahujeme do deja, od pokusu, pri ktorom do deja zasahujeme. Dúfame, že sa im to všetkým podarilo!
10